Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


DOBŠINÁ – ZMENY MESTA A OKOLIA

 

 

Kto prešiel dôkladne týmito stránkami, iste natrafil už na množstvo fotografií, ktoré budú použité v tomto článku. Chcel by som však na jednom mieste priblížiť, čo urobil čas  s mestom Dobšiná, s niektorými časťami, jeho okolím a prípadne porovnať minulosť s prítomnosťou  slovom a fotografiou.

Bol by som povďačný každému čitateľovi, ktorý má k dispozícii obdobné zmeny, dokumenty , keby prispel nejakou tou trochou aj na tieto stránky. Už vopred preto musím poďakovať Ing. arch. Eve Šmelkovej, od ktorej mám k dispozícii fotoalbum pána Jána Stehla a mnoho ďalších historických fotografií a tak mám možnosť spomínať a porovnávať s dneškom. Bude tu množstvo ďalších fotografií a podľa možností okrem mojich vlastných, všade kde budem vedieť, uvediem jeho autora.

Poďme sa však už rovno pozrieť na niektoré markantné premeny, ktoré vplyvom času vtlačili pečať zmeny mesta, domov, prírody a aj celkove okolia Dobšinej.

Dobšiná od p. Stehla pravdepodobne rok 1957

Na tejto snímke od pána Stehla pravdepodobne z rokov 1957, nevidieť okrem budovy kultúrneho domu ( ktorý ešte asi nebol v tom čase dokončený) žiadnu novú zástavbu ako je napríklad sídlisko Rozkvet, alebo poschodové domy na Novej ulici. Je to prakticky stará Dobšiná, ktorá si zachovala tento ráz po mnohé desaťročia dozadu.

Približne z toho istého miesta, t.j. zo štátnej cesty pod Šibenou horou je už môj starý známy záber Dobšinej v nasledovnom podaní: 

sprievodca-2.jpg

Chýba tu však Nová ulica, ale vidieť tu už značnú časť novostavieb vrátane časti sídliska Rozkvet. Vráťme sa však v tejto časti mesta ešte trocha do minulosti a nasledovný záber bude ešte starší ako ten prvý, fotený z tých istých miest ako predošlé. Je to dobová pohľadnica Dobšinej určite z pred roku 1940, keď vyťažené haldy sypané na kopček zvaný KELBEL v preklade Teliatko, je ešte len v začiatkoch.

 

sprievodca-3.jpg

 Za azbestovou haldou sú kopčeky Maróny, v súčasnosti  nazývané neviem prečo Murániky a nad nimi  je kopec, na ktorý chcem tiež upozorniť ako sa zmenil čo do výzoru aj názvu. Na starej mape od Kalmána sa nazýval Windseck s nadmorskou výškou 882 m. Moja generácia v rokoch 1950 tento vrch nazývala Bindzóg  z Bulinerského ( ťah vetra) a v súčasnosti je tento vrch nazývaný Vincovka, na nových mapách s nadmorskou výškou 878 m. Nasledujúca snímka je síce z roku 1969, keď Vincovka zarástla, ale charakterizuje starú tvár mesta, teda, jeho domčekov v minulosti na okraji.

 

  V Dobšinej v Binklu ,február 1969

Táto fotografia je od môjho brata, Peťa Pellionisa,ktorú fotil v Binklu, pri Dobšinskom potoku.

Všimnite si teda na predošlej fotografii z roku 1940, ako Vincovka mala pod vrcholom a v jeho strede množstvo lúk.  Pohľadám vo svojom archíve ako vyzerá v súčasnosti, ale asi ho nebudem mať z tohto miesta.

 

Pred tým ale sa ešte pozrime na detail vtedajšej Letnej ulice s pozadím Bindzógu

  Dobšiná pred rokom 1950

 

 A na snímok skoro z tej istej časti, ale v súčasnosti nazývaná ako ulica SNP a v pozadí ten istý vrch Vincovka, ale už zarastený lesom .

 

Koniec ulice SNP s pozadím kopca Vincovka

 

Takže ešte ten sľúbený celkový záber Vincovky, ale žiaľ mám ho odfotený iba z Pišla z roku 2006. Vidieť však ako stred Vincovky zarástol. Vedľa Vincovky sa vyníma Čierna hora a ďalej v pravo je Štempelšájer, o ktorom bude tiež reč.

 

Dobšiná s trojvrším Vincovka, Čierna hora a Štempelšájer

 

Dodatočne som získal dobovú fotografiu od Štefana Polgáriho ml., z Dobšinej,( poznámeho ako dobrého fotografa, pod menom " Starec.) ktorá je fotená takmer z toho istého miesta, ale asi tak z roku 1955, tak ako si pamätám nezarastenú Vincovku zo svojej mladosti ja.

 

Dobová pohľadnica Dobšinej z Pišla, asi z roku 1955

 

Pre lepšie zorientovanie si, musíme ešte pripomenúť, že medzi Čiernou horou a Štempelšájerom, ktorý je úplne v pravo hore na snímke, je mierna krátka plošinka a v tých miestach je Gápel, ktorý je označovaný aj na súčasných mapách s výškou 960 m. Je však trocha v pozadí, preto ho dobre nevidieť. Tu kde na snímke končíme v pravo, na nasledujúcej snímke to isté miesto pokračuje úplne v ľavo hore.

 

 Dobšiná ,Azbest a Štempelšájer,niečo po roku 1950

 

Je to fotografia pána Stehla a podľa vzhľadu Dobšinej a okolitých lesov to odhadujem na roky 1950 až 1954. Najprv niečo o vrchu ktorý je vľavo úplne v rohu hore. Na mape od Kálmána bol označovaný ako Stempelscheuer s výškou 964 m. Moja generácia nazývala tento vrch Štempelšájer. V súčasných mapách ako samostatný vrch označovaný nie je. V pravo od neho sa nachádza vrch Hopfgarten s výškou 951 m v súčasnosti nazývaný ako Chmelová záhrada a pod tento názov spadá aj samotný vrch Štempelšájer. Všimnite si že ešte v rokoch 1950, boli okolité najvyššie vrchy Dobšinej s lúkami, kde v súčasnosti je už len les.

 

Dobšiná bez azbestovej haldy a továrne

 

To je prastará pohľadnica, keď azbestové haldy ešte neexitovali a v časti Dobšinej od katolíckeho kostola, prípadne od Bolfzajfu - Vlčej doliny, až po Grindel - Kúpeľnú ulicu sa nad Dobšinou rozprestiera obrábaný vrch Kelbel - Teliatko.

 

Na ďalšej fotografii  už vidieť napríklad ako zarastá prvá sypaná stará halda Azbestu, čo možno dobre porovnať so snímkou z roku pred 1940.

 

Moja rodina so mňou. V pozadí azbest asi r.1949

 

Dovolil som si tu pripojiť fotku, kde som ako štvor ročný. Azbest iba zarastá. Z ľava je môj strýko  Ján Pellionis, ďalej teta Júlia, stará mama Mária, môj starý otec Samuel Pellionis ( Dobšinský spisovateľ a básnik v bulinerskom nárečí) a nakoniec moja sesternica Gizela Mayerová.

 

Dobšiná tým, že stráca lúky, stráca svoju pôvodnú malebnú tvár okolia. Je to všeobecná tendencia lesov s rožširovaním ich teritória - následok toho, že v Dobšinej už nie je tak bohatý chov a pastva dobytka ako bolo v minulosti. Nasledujúca fotka síce nie je fotená z toho istého miesta ako od pána Stehla, ale asi Dobšinčan ktorý nevidel tieto miesta od roku 1950, by to ako Dobšinú nepoznal. Je to fotené 25.10.2009. Dalo by sa to nazvať Dobšiná pod Štempelšájerom a Azbestom.

 

Pohľad na Dobšinú, Azbest a Štempelšájer zo dňa 25.10.09

 

Pre spestrenie pridávam fotku tejto časti Dobšinej z roku 2007 z jari.

 

Dobšiná s Čiernou horou a Štempelšájerom

 

Pod Čiernou horou sa nachádza údolie Titersgrund, zvané aj Depov a pod vrchom Štempelšájer v pravo sa nachádza údolie Grindel. Viac v pravo už začína baňa Azbest.

 

Zatiaľ boli fotky prevažne z dolného konca Dobšinej až stredu. Pozrime sa na jednu dosť zriedkavú dobovú pohľadnicu z Dobšinej, ktorá bola fotená niekde nad Bujakom pod Marónou 1.

 

Dobsina - dobová pohladnica Dobšinej asi z roku 1950

 

Fotografia je pravdepodobne z rokov 1950. Je smerovaná na vrch Babinú a Suchý vrch. Tesne nad mestom v ľavej časti je vŕšok Golgenpark v preklade Šibenná hora. Keď si kliknete do obrázku a zväčšíte, vidíte že tie polia boli ešte obrábané. Suchý vrch je práve po ťažbe. Pamätám si na neho práve tak ako vyzerá na fotke, keď sme s mojim otcom tam chodievali na výlety. Vtedy tam bol výborný výhľad na okolie aj V. Tatry. V ľavej časti Suchého vrchu je množstvo lúk, ktoré boli bohaté na huby. V súčasnosti je to tiež zarastené. V pravej časti na fotografii je les, ktorý sme nazývali GRÓFSKE. Tak práve tento les je v súčasnej dobe  v ťažbe, ako aj čiastočne na samotnom vrchole Suchého vrchu začína ťažba a za krátko bude vyzerať tak, ako na tejto pohľadnici.  

 

Pre porovnanie súčasného stavu Dobšinej a okolia  najlepšie to vystihujú najnovšie fotografie Starca zo stránok http://www.fotodobsina.sk/news.php  zo dňa 30.10.2009. Aby ste to nemuseli hľadať, s láskavým stálym dovolením Starca ich tu pripojím.

 

Dobšiná od Starca smerom na Grófske 30.10.09

 

Tento aktuálny záber od Starca síce nie je úplne presne z toho miesta ako dobová pohľadnica z rokov 1950, a je naviac viac orientovaná v pravo na Štengerajš. V pozadí je však masív Suchého vrchu, ktorý prechádza intezívnou ťažbou a za môjho detstva to bolo kompletne zarastené lesom a túto časť sme nazývali z Bulinerského Grieviklies, t.j. v preklade Grófske. Nasledujúca snímka tiež od Starca ukazuje masív Suchého vrchu, na vrchole ktorého sa začína tiež ťažba lesa.

 

Suchý vrch od Starca  zo dňa 30.10.2009

 

Je to momentálne najaktuálnejšia snímka z roku 2009 a verím, že sa v nasledujúcich rokoch podstatne zmení. Však Grófske v pravo už má úplne iný vzhľad vďaka ťažbe lesa. Nasvedčuje tomu aj nasledujúca staršia snímka.

 

Suchý vrch a Grófske 31.10.2005

 

Že dochádza ku zmenám nasvedčuje tomu fotografia urobená zo Zimnej ulice, dňa 31.10.2005. V prostriedku je Suchý vrch a v pravo Grófske, v tom čase ešte vôbec nedotknuté lesnou ťažbou. 

 

Jediný kopec, ktorého sa veľmi zmeny nedotkli je asi Pišel.Na tomto mieste pridám staršiu fotku z roku 1963, teda nie tak starú ale bez budovy banky.Fotografia je od môjho brata Peťa Pellionisa.

 

Námestie ešte bez budovy banky rok 1963

 

Napriek tomu však pamätám že lesík úplne hore takmer nebol a existoval iba Okrúhly lesík a Farársky lesík na Pišli. Staré snímky akosi nemám k dispozícii, ale na celom Pišli boli medze, ktoré teraz chýbajú najmä v oblasti vleku.

 

Pišel z námestia Baníkov v roku 2008

 

 

Rád by som to konfrontoval zo staršou snímkou. V pravo Farársky Pišel - teda lesík je rozrastenejší, podobne ako v ľavo Okrúhly Pišel. Na vrchole začína nejaký ihličnatý porast. Čiastočne si možno vytvoriť obraz ako vyzeral Pišel s nie veľmi vydarenej dobobovej pohľadnice asi z rokov okolo 1920 až 1930. Všade sú obrábané polia.

 

Dobšiná pohľad na mesto asi  po roku 1920

 

Najväčšími zmenami však prešlo samotné námestie, ktoré sme niekedy nazývali jednoducho iba plac. Teraz má názov Námestie Baníkov. Jednoducho iba porovnávajme.

 

Námestie Dobšinej

 

Je to pravdepodobne dobová maľba z rokov 1900, na Pľacu nie sú vysadené žiadne stromy.

 

Dobšinské námeste

 

Na tejto fotografii asi z rokov 1910, sú už stromy Lipy pri vodnej kašni, ktoré sú úplne mladučké. Za môjho detstva okolo roku 1950, to boli mohutné stromy, ktoré boli vyrúbané približne v roku 1955. Neviem presne.

 

Na konci námestia vidieť prízemnú budovu, v ktorej bolo vychýrené a známe holičstvo. Presedel som si  tam dosť hodín :-). Táto budova bola strhnutá kvôli stavbe kultúrneho domu.

 

Stavba kultúrneho domu od. p. Stehla.

Je to snímka od pána Stehla a  ťažko povedať z ktorého roku môže byť. Kultúrny dom sa staval v akcii  "Z" na báze dobrovolnosti brigádnikov a tak táto večná stavba, ako sme ju nazývali, rástla veľmi pomalým tempom. Na šťastie sa však dočkala aj svojej dostavby.

Turice 30.5.2009 od Vlada Václavíka. V pozadí kultúrny dom.

V pravej časti na fotografii od Vlada Václavíka z roku 2009 na Turice, vidno ako vyzerá kultúrny dom dnes.

Pozrime sa na námestie do východnej časti, t.j. smerom ku pošte, ako vyzerala táto časť.

 

Plac- Námestie Baníkov smerom ku pošte a pohostinstvu Lipa

Na  tejto fotografii od pošty v pravo vidieť dve budovy, ktoré už neexistujú. V pravej časti bolo pohostinstvo Lipa, s tou velkou bránou a v súčasnej dobe je na mieste predajňa potravín LIPA,

Námestie Baníkov, Turice 2009, od Vl. Václavíka

 

ako vidno na fotografii od Vlada Václavíka na Turice z roku 2009.

 

Z námestia je celkom blízko na hlavnú ulicu Dobšinej, ktorá sa v minulosti nazývala Letná ulica, alebo v nemčine Sommer-gasse a takýto je pohľad je na túto ulicu:

 

Pozdrav z Dobšinej z Letnej ulice. Asi 20-te roky 20 stor.

 

Je to pohľadnica z albumu pána Stehla.Takmer z toho istého miesta sa môžeme pozrieť už ale na ulicu SNP od Vlada Václavika zo dňa 3.5.2009, ktorú fotil na Turice.

 

Ul. SNP na Turice 30.5.2009, od Vl. Václavíka

 

Na záver v meste sa ešte podívajme na niektoré časti, ktoré prešli podstatnou zmenou, ako napríklad domčeky na Tureckej ulici.

 

Dobšiná domy na Tureckej ulici pred r.1950

 

To je pohľad na domy v rokoch, ktoré sa zachovali v takej podobe až do začiatkov rokov 1950. Osobne tieto domy takto pamätám.

Nasleduje záber domov na Zimnej ulici.

 

Dobšiná domy pri ev kostole okolo roku 1950

 

Tieto domy boli dlho pamiatkovo chránené a vydržali azda najdlhšie v pôvodnom tvare. Zub čas však aj túto časť pri evanjelickom kostole zmenil.

Zaujímavý je aj pohľad od pána Stehla na ul. Banskú

 

Pohľad z námestia Troch ruží od Pána Stehla

Takmer z toho istého miesta, teda z námestia Troch ruží je pohľad na ulicu Banskú s pozadím vrchu Grófske, v súčasnosti ponímané ako súčasť Suchého vrchu.

Pohľad z nám. Troch ruží na ul. Banskú a  vrch Grófske

Zaujímavý je aj pohľad na dobovú fotografiu smerom na námestie Troch ruží z albumu pána Stehla. Určite sa jedná o roky okolo 1940

Pohľad na námestie Troch ruží z albumu Pána Stehla

Na tomto mieste by som ešte rád uviedol zmenu názoslovia  jednotlivých ulíc a častí mesta, ktoré v minulosti boli pomenované v nemeckom jazyku. Je to fotografia od Karola Szikoru z Kraslíc, ktorý mal rodičov pôvodom z Dobšinej.

 

nazvy-ulic.jpg

 

Ďalšie fotografie budú najmä z okolia Dobšinej, ktoré prešli zmenou. Viem že v samotnej Dobšinej sú miesta, ktoré by si zaslúžili pozornosť a uverejnenie na tomto mieste. Len príkladom uvediem Veľkú vlčiu dolinu, pred stavbou elektrárne, Malá vlčia dolina, Nová ulica s novostavbami, Jarková ulica, ktorá je nahradená sídliskom Rozkvet a množstvo ďalších. Možno časom pribudnú.

V nasledovných  dokumentoch by som sa chcel zamerať najmä na markantné zmeny v okolí Dobšinej. Azda najväčšou zmenou prešlo údolie, kde je teraz priehrada Palcmanská Maša.

Dedinky pred výstavbou priehrady.jpg

Je to fotografia z albumu pána Stehla. Obec Dedinky vznikla v roku 1933 zlúčením  zatopených baníckych osád Štefanovce a Imrichovce. Samotné Dedinky, ktoré vlastne vyrástli v pravej časti vidno aj na tomto obrázku. Po dne tejto budúcej priehrady som ešte aj ja prechádzal, keď mne strýko Walter Krivánsky kupoval malinovku ako dieťaťu, tam niekde dole v ľavej časti kde boli potraviny, alebo krčma? Fakt neviem. Ani poriadne  neviem či to bolo ešte pred rokom 1950. Ako vyzerá táto časť v dnešných časoch pozrite nižšie:

Dobšiná okolie - Dedinky priehrada Palcmanská Maša

Fotografoval som  to z Gúgla  dňa 1.11.2007. Vidieť ako sa samotné Dedinky pri priehrade rozrástli. Je to nádherná rekreačná oblasť v blízkosti Dobšinej. Za lesíkom v ľavej časti je Dobšinská Maša, ktorá v dávnejších časoch patrila územne pod Dobšinú. V ostatných rokoch patrí územne teraz pod Dedinky.  

 

Nasledujúce fotky si môžete porovnať najmä vo fotoalbume "Stratená". Na tomto mieste chem uviesť iba zopár fotografií o Stratenskej skalnej bráne, ktorá bola za vojny vyhodená do povetria. Píšem o tom na iných miestach svojich stránok.

 

Stratenská brána

 

Stratenská skalná brána pred vojnou. Možno odfotené v roku 1940 ?

Krásu tohto skvostu prírody vystihuje aj nasledovný záber :

 

Coburgova cesta ku skalnej bráne pri Stratenej od T. Endreho.jpg

 

Je to krajinomaľba od Thomasa Endreho. Na nasledujúcej fotografii môžeme vidieť z ktorých miest bola skalná brána " ODPRATANÁ" !!!

 

Zo Stratenského kaňonu, na miesto bývalej brány

 

V miestach , kde je t.č. štátna cesta, v ľavo kde sú tie červené osiky, bola skalná brána. V pravo vidno vchod do cestného tunela do Dobšinskej ľadovej jaskyne od Stratenej. Keby existovala skalná brána, bol by cestný tunel za ňou.

 

Stratenský kaňon od ľadovej na Stratenú

 

Pridávam ešte jednu fotografiu, kde by sme v minulosti mohli vidieť skalnú bránu. Je to fotené zo Stratenského kaňonu, od ľadovej, v roku 2006. Čnela by sa v pozadí nad cestou. Zhruba tak, ako to je na nasledujúcej fotografii z roku 1927 - teda dobovej pohľadnici.

 

Stratenská brána z roku 1927 - dobová pohľadnica.

 

Úplne identické  miesto kde skalná brána stála, je na nasledovnej fotografii :

 

Pozostatok zo skalnej brány pred Stratenou

 

Fotografia je prevzatá z oficiálnych stránok obce Stratená a jej autorom je pán Jaroslav Sypena z Přerova. Je to fotené od cestného tunela do ľadovej. V ľavej časti vidíme odbočku do Stratenského kaňonu.

Skôr ako upustíme údolie Stratenej, pozrieme sa ešte na pradávnu pohľadnicovú fotku samotnej Stratenej.

 

 Stratená ešte bez kostola, z čias Rakúsko Uhorska

 

Nemám poňatia kedy to mohlo byť fotené, ale je to z čias Rakúsko-Uhorska, keď v Stratenej ešte nebol kostol a zrejme to bolo v dobe, keď tam neboli postavené ani pece. Určite sú to prvé domčeky pod Marčekovou. Musím dodať, že je to pohľadnica z albumu pána Stehla, píšem o tom aj vo fotoalbume "Stratená" na týchto stránkach.

 

Stratená s kostolíkom pod Marčekovou dňa 23.9.06

Táto fotografia Stratenej je zo dňa 23.9.2006, samozrejme už s dávno postaveným kostolíkom. Len škoda že to nie je fotené s tej istej vzdialenosti ako stará pohľadnica. Viac sa toho dočítate o Stratenej na týchto mojich stránkach v príspevku "Stratená"   /clanky/stratena . Skôr než ukončím túto prehliadku zmien mesta a okolia, určite si porovnajte obrázky a text zo zaujímavej stránky, http://www.stratena.net/obecny-urad , ktorá je oficiálnou stránkou obce Stratená a tým aj Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá nasleduje úplne záverom. Pripájam teda už neodmysliteľnú dobovú  fotografiu - pohľadnicu už neexistujúceho hotela,

 

Stará fotografia pred Dobšinskou ľadovou jaskyňou

 

pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Jedno čo ostalo je fontána, ale jej výdatnosť z roka na rok klesá. Potrubie by asi potrebovalo tiež poriadnu renováciu. Tento hotel už na nasledujúcej fotografii neexistuje

 

Dobš. ľ. jaskyňa od pána Stehla. Asi okolo r. 1954

 

Hotel sa presťahoval na druhú stranu niečo nižšie fontány. Jedná sa o fotografiu pána stehla asi z 50-tych rokov minulého storočia. Čo ma vtedy fascinovalo ako dieťa, boli doslova ozrutné stromy, smerky a jedle, ktoré dosahovali výšku možno aj do 100 metrov. Jedno je isté, že v súčasnej dobe až tak vysoké stromy tam nerastú. Zatiaľ zo starých fotiek úplne na záver pridávam fotografiu Ostrej skaly,

 

Ostrá skala pri Dobš. ľ. jaskyni, ešte bez osady.

 

ktorá pochádza taktiež z albumu pána Stehla. Ostrá skala pri Dobšinskej ľadovej jaskyni je v tom čase ešte bez zástavby, teda bez osady. Na ďalšej dobovej pohľadnici z rokov 1950  s pozadím Ostrej skaly a Kráľovej hole, vidno už pod Ostrou skalou prvý domček.

 

Dobšinská ľadová jaskyňa, dobová pohľadnica okolo r. 1950

 

Cesta je ešte pomerne kľukatá a bez parkoviska.

 

Osada Dobšinská ľadová jaskyňa pod Ostrou skalou

 

A takto vyzerá Ostrá skala s osadou Dobšinská ľadová jaskyňa fotená 7.5.2008.

 

Je možné že časom niektoré fotografie ešte pridám, alebo pribudnú od vás, a rád ich sem pripojím.

 

V Košiciach od  29.10.2009, do 17.11.2009  Rudolf Pellionis

 

 

 

 

 

 

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Ťažké vkladanie komentára

(R. Pellionis , 11. 6. 2013 15:30)

Všimol som si, že na týchto stránkach nepribúda žiaden komentár. Je to asi tým, že kurzorom je potrebné zájsť viac do prava, aby bolo možné vôbec písať. Podobne je to aj s kontrolným kódom, treba to hľadať. Neviem, či práve kvôli tomu upravím vzhľad stránok.