Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


     Táto časť si zasluje osobitné zadelenie, pretože je nesporné, že Dobšinská ľadová jaskyňa svojim  významom presahuje celoslovenské hranice svojou svetoznámosťou. Pokiaľ sa týka obcí Telgárt a Vlachova, tieto boli až v ostatnom čase pripojené ku Dobšinskému Mikroregiónu a to najmä z turistického hľadiska, aj keď v minuosti mali dosť pevné prepojenie zo samotnou Dobšinou.

                                               12./

Dobšinská ľadová jaskyňa

 

      Zo Stratenej, rsp. Stratenského kaňonu,  sa dostávame do klenotu  okolia Dobšinej a to samotnej Dobšinskej ľadovej jaskyne. Je to významná svetová unikátna rarita ako samotná jaskyňa, tak isto možno povedať aj o jej okolí čo sa týka krásy, napríklad samotnej osady Dobšinská ľadová jaskyňa, ktorá je  rozložená pod Ostrou skalou, ako ju vidno na fotke :

 

 Osada Dobšinská ľadová jaskyňa

 

              Osada Dobšinská ľadová jaskyňa na jeseň 2006

      Pokiaľ sa týka samotnej Dobšinskej ľadovej jaskyne, táto sa nachádza na severnom svahu vrchu Duča, v Národnom parku Slovenský raj. Vchod do jaskyne leží vo výške 970 m.n.m.  Objaviteľ  samotnej jaskyne bol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi, za pomoci svojich priateľov  Gustáva Langa a Andreasa. Megu, ktorú prvý raz preskúmali dňa 15. júna 1870. Verejnosti bola sprístupnená už rok po jej objavení  a ako prvá jaskyňa v Európe bola elektricky osvetlená v roku 1887.  

Obrázok

 

 

      Dobová fotografia asi 19. storočie, z albumu pána Stehla. Jedná sa o samotné priestranstvo pred  vchodom do jaskyne   

 

     Nazrime trocha do minulosti , ako jeden turista Dr. Johan Pelech, v článku nazvanom „ Stratenské údolie a Dobšinská ľadová jaskyňa“ v roku 1884 prežil návštevu tejto jaskyne. Píše: 

     „Ja som videl svetoznáme slávne jaskyne, poprechádzal som labyrinty Baradla  a so zábavou a údivom som si prezeral rôznorodé  kvapľové útvary, s dojatím som stál na pobreží Niagary načúvajúc hromový hukot tohto obrovského vodopádu, pozeral som sa z Alpských vrcholov, kde sa človeku hlava zatočí, keď  sa pozerá do strašlivých hĺbok dolín a stráni a visiacich útesov  z úbočí, ktoré len a len padnúť, cítil som sírový vzduch Vezuvského krátera, ktorý  pôsobil na moje zmysli z bezprostrednej blízkosti, zažil som obrovské vlny oceánu, ako aj mŕtvy svet ľadového sveta , dych jeho ľadovcov, ktoré očarovali moje vedomie. Tieto mimoriadne obrazy a  stvorenia prírody mi pripadali veľkolepé a strhujúce, napriek tomu však musím konštatovať, že napriek týmto údivom sveta nič tak neočakávané, prekvapujúce nezapôsobilo na mňa  ako práve Dobšinská ľadová jaskyňa. Obrázok  Tieto nezávislé výpovede som neraz mal možnosť počuť od  skúsených cestovateľov  a vášnivých turistov, ktorí túto jaskyňu navštívili a o nej rozprávali . A mali pravdu! Aj ten najvernejší opis, alebo možné predstavy týchto pokladov  a krásy tejto jaskyne v popise je nemožná. Každý návštevník, ktorý túto jaskyňu osobne navštívi, bude veľmi prekvapený, uchvátený a užasnutý. – S každým  vymenovaným mimoriadnym výtvorom prírody  stojí Dobšinská ľadová jaskyňa v tej istej úrovni. - Táto nevídanosť  je tak neobyčajná, osobitná a podivná, znela  poznámka jedného zahraničného turistu,., - že je zarážajúce že  tento divotvorný poklad sveta a prírody vzdelaný svet ledva pozná o čom svedčia  počty návštevníkov v prehľade. Veľkoleposť tohto diela prírody vlastne zaniká.Obrázok  Musí sa učiniť všetko preto, aby sa stala  a malo by byť prísnou povinnosťou  a patriotistickou povinnosťou  pre všetkých , ktorí na to majú vplyv. „

      Uvedené napísal  Dr. Johan Pelech, len  14 rokov po objavení tejto jaskyne, ale vďaka tomu že patrí medzi najkrajšie jaskyne čo do množstva ľadovej výzdoby a je týmto najbohatšia ľadová jaskyňa na svete, právom je patrí náležitá sláva.  V minulosti ju už navštívilo veľa svetoznámych osobností ako napríklad polárny bádateľ F. Nansen,  spisovateľ Mór Jókaji, Hviezdoslav , Vajanský, Daxner a mnoho ďalších významných osobností.

      Od roku 2000 je Dobšinská ľadová jaskyňa zaradená do svetového prírodného dedičstva a každoročne sa  teší množstvu  návštevníkov z celého sveta.  

 

Najnovšie fotky z ľadovej jaskyne možete vidieť priamo v albumu " Dobšinská ľadová jaskyňa " , prípadne vo fotoalbume  " Okolie Dobšinskej ľadovej jaskyne " , taktiež na týchto stránkach.    

                                                  13./

Telgárt

 Telgart

                             Telgárt fotený od Besníka  

   Zo samotnej Dobšinskej ľadovej jaskyne je to  už iba na skok do ďalšej malebnej obce pod Kráľovou hoľou  do Telgártu. Je to pekná cesta smerom na Pusté Pole, ktoré dostane na týchto stránkach priestor neskôr, a z Pustého Poľa sa už len voľnobehom spustíme dole do Telgártu. Z dostupných prameňov sa môžeme o Telgárte dočítať nasledovné :

       Obec Telgárt vznikla v prvej polovici 14. storočia pri prameni Hnilca, na ceste spájajúcej Gemer a Spiš. Prvá písomná zmienka o obci Telgárt sa našla v Jágerskej kapitule a je z roku 1326, kde sa hovorí, že usadlosť založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Pôvodná osada bola známa pod menom Tiergarten, čo v preklade znamená obora, alebo poľovnícky revír, pretože už od r. 1288 zalesnené územie rozprestierajúce sa od Muráňa na východ bolo rezervované ako poľovnícky revír uhorských kráľov. Často ho so svojou družinou v15.storočí navštevoval kráľ Matej Korvín, o čom svedčia mnohé legendy spojené s Telgártom a Kráľovou hoľou. Starý Telgárt nebol založený na mieste dnešnej obce, ale 5 km na východ, čo dokazujú aj chotárne názvy npr. „starý cintorín“, „starý hostinec“ a ďalšie. Kedy a prečo zanikla, alebo bola stará osada opustená nevieme presne určiť, ale predpokladá sa, že to mohlo byť v dôsledku nejakej živelnej pohromy, alebo útoku. Bývalí obyvatelia začali potom budovať nové usadlosti v priestore dnešnej obce pri sútoku riek Zubrovica a Hron. V 14. a 15. storočí prešla obcou banícka, poľnohospodárska a valašská kolonizácia a podľa daňových a urbárskych záznamov obec už patrila pod muránske panstvo, pozdejšie do Gemerskomalohontskej župy.

        tu prekrásne zákutia takmer nedotknutej prírody najmä v okolí Kráľovej hole. Samotná obec víta návštevníkov s možným ubytovaním v penziónoch, prípadne na priváte. Je tu možná turistika v každom ročnom období.  V zime sa čoraz častejšie začína  presadzovať už pomere známa telgártska zjazdovka a vôbec celý  areál zvaný SKI TELGÁRT.  

 Telgártska zjazdovka

           Telgártska zjazdovka s pozadím na Kráľovu hoľu. Foto : Vlado Václavík

 

                                                 14./

Vlachovo

 Vlachovo 1.5.09

 

                                             Kostolík vo Vlachove

    V samotnom závere IV. časti Mikroregiónu Dobšinej sa dostávame vlastne na začiatok, teda ku Júliusu pod Dobšinou. Je to vlastne výpadovka smerom na Rožňavu, kde sa dostaneme do. obce Vlachovo, ktorá vznikla ako banícka osada. V prvej písomnej zmienke z roku 1427 sa spomína ako Lampertdorf. Medzi dominanty patrí evanjelický kostol, ktorého základy postavili v 15. storočí husiti. V časti obce Vlachovská Maša sa nachádza technická pamiatka európskeho významu, Karlova huta z roku 1843. V blízkosti je kaštieľ Andrássyovcov. Na východnom okraji obce sa nachádza termálne kúpalisko a turistická ubytovňa. Práve hoci kvôli tomuto peknému termálnemu kúpalisku sa rozhodne oplatí navštíviť túto obec. ďalej sú tu   štyri rybníky, ktoré slúžia ako stredisko pre športový rybolov kaprov. Turisticky zaujímavými sú vrchy Stromíš (1192 m n.m.), Stožok a Babiná (1277 m n.m.). Kto si dá námahu na výstup na vrch Babinú či už z Dobšinskej, alebo Vlachovskej strany, rozhodne neoľutuje tento výlet , pretože sa mu naskytnú nádherné výhľady na okolie Dobšinej, ako aj Vlachova. Príroda aj v tomto kúte je vlastne nádherná a stojí za navštívenie, ako napokon celý Mikroregión Dobšinej.

 Vlachovo

 

                  Vlachovo fotené od Klema. Povolené autorom fotky zo stránky panoramio. 

 
Reklama

Náhľad fotografií zo zložky MIKRO-REGION DOBŠINEJ

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Re : Vlachovo.

(R. Pellionis , 23. 1. 2011 17:57)

Pani Mária Molnárová, ďakujem Vám za dodatok, ktorý tu určite patrí.

Vlachovo - Dedina roka 2005

(Mária Molnárová, Košice, 20. 1. 2011 18:36)

Obec Vlachovo v celoslovenskej súťaži Dedina roka, organizovanej Slovenskou agentúrou životného prostredia SR a Spolkom pre obnovu dediny získala pekný titul "Dedina roka 2005".